Zrovnoprávnenie podmienok pre živnostníkov

Napríklad, prekladanie je v zmysle Prílohy 2 zákona o živnostenskom podnikaní viazanou živnosťou. To znamená, že prekladateľa ako fyzická osoba musí podľa tohto zákona spĺňať určité odborné predpoklady, aby mohol túto činnosť vykonávať.
Pravdu povediac, nie vo všetkých prípadoch sa to dá. Napríklad požadovať štátnu skúšku z niektorého zriedkavejšieho jazyka, či najmenej 10-ročný pobyt v danej krajine je v praxi skutočne len zbožným želaním zákonodarcov. Tu však ide len o mizivé percento objemu prekladov, keďže v našej zemepisnej či geopolitickej oblasti sa ako lingua franca väčšinou používa približne 5 až 6 jazykov.
Povinnosť preukázať svoju odbornú kvalifikáciu sa však v zmysle zákona vyžaduje len od živnostníkov, teda fyzických osôb, ktoré živia samy seba a svoje rodiny. Právnických osôb podnikajúcich podľa Obchodného zákonníka sa však uvedená povinnosť už netýka. Väčšina prekladov sa v súčasnej dobe vykonáva práve cez sprostredkovateľov prekladov, teda prekladateľské agentúry. Z veľkej časti len cez obyčajných priekupníkov s prekladmi, ktorí napríklad výberové konania najmä pre štátne orgány vyhrávajú na základe najnižších cenových ponúk. Nielen pri týchto „víťazoch“ však nikto nekontroluje, či ich subdodávatelia skutočne spĺňajú kvalifikačné podmienky stanovené pre živnostníkov. Výsledkom sú aj vtipné, nezrozumiteľné, niekedy dokonca aj životu a zdraviu nebezpečné návody na použitie či nedávno anglický preklad Programového vyhlásenia Vlády SR, ktorý koloval po internete ako zlý žart.
Všetci dodávatelia pre agentúry, ktorí živnosť nemajú, pracujú na základe dohôd o vykonaní práce. Odvody do fondov takmer vo všetkých prípadoch za nich platí štát a niekedy sa na nich nevzťahuje ani daňová povinnosť. Je taktiež opäť len zbožným želaním zo strany štátu skutočne skontrolovať s koľkými zamestnávateľmi má jedna osoba uzavretú dohody o vykonaní práce. „Dohodári“ teda môžu svoje služby poskytovať za dumpingové ceny. Pre živnostníka je potom „zaujímavé a podnetné“, že aj pri nulovom zisku či dokonca strate je nielenže povinný pod Damoklovým mečom exekúcie platiť odvody do fondov, ale zároveň si z komerčnej banky môže zobrať „istotne výhodný“ úver na to, aby mohol tieto odvody zaplatiť v prospech svojej konkurencie, ktorá ho v skutočnosti privádza o živobytie. Zároveň niet možnosti splatiť svoje záväzky voči poisťovniam pohľadávkami , ako keby to exekútorovi nebolo srdečne jedno, koho naháňa.
V praxi to celé znamená, že nielen diery v legislatíve diskriminujú a znevýhodňujú živnostníkov vykonávajúcich remeselnú či viazanú živnosť.