Hrubé porušovanie vlastníckeho práva správcami pri konkurze a reštrukturalizácii

Schválený
Opis problému: 

Podnet na zmenu legislatívnej úpravy
v oblasti prevodu vlastníckeho práva v obchodných vzťahoch,
v oblasti ochrany vlastníckeho práva pri konkurze a reštrukturalizácii
a zmenu súvisiacich obchodných a trestnoprávnych noriem.
 
V nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády na roky 2012-2016,  v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala „riešiť možnosti skvalitnenia konkurzov a likvidácií“ „podporiť aj legislatívne iniciatívy smerujúce k zabezpečeniu rozvoja podnikania“, si Vám Zväz elektrotechnického priemyslu SR dovoľuje predložiť iniciatívny návrh - „Podnet na zmenu legislatívnej úpravy v oblasti prevodu vlastníckeho práva v obchodných vzťahoch, v oblasti ochrany vlastníckeho práva pri konkurze a reštrukturalizácii a zmenu súvisiacich obchodných a trestnoprávnych noriem“.
 
Pri každodennej obchodnej činnosti členských spoločností nášho zväzu sme identifikovali v platnej legislatíve viaceré problematické oblasti týkajúce sa najmä:

  • momentu prevodu vlastníckeho práva v obchodných vzťahoch,
  • využitia a ochrany inštitútu výhrady vlastníckeho práva v súlade s § 445 Obchodného zákonníka v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní,
  • opakovaného účelového a protiprávneho výkladu zákona o konkurze a reštrukturalizácii správcami konkurznej podstaty,
  • stále početnejšieho zneužívania účelu reštrukturalizácie podnikateľskými subjektami,
  • a potreby lepšej, súkromnoprávnej ako aj trestnoprávnej, ochrany vlastníckeho práva.

 
Dovoľujeme si Vám predložiť návrh legislatívnych zmien v paragrafovom znení,
ako aj podrobné opísanie dôvodov, ktoré podľa nášho názoru odôvodňujú potrebu takéhoto kroku. Od navrhovaných zmien očakávame, že

  • zvýšia ochranu vlastníckeho práva v obchodných vzťahoch,
  • napomôžu spravodlivejšiemu usporiadaniu vzťahov v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní,

výrazne pomôžu naplniť štátny rozpočet pomocou riadneho zdanenia aj tých obchodov,
v súvislosti s ktorými za súčasnej právnej úpravy vznikajú nevymožiteľné pohľadávky.
 
            Medzeru v zákone, ktorou dochádza k porušovaniu vlastníckeho práva, si Vám dovoľujeme demonštrovať na praktickom príklade. Spolu so vzorovou situáciou uvádzame aj rozbor zákonných ustanovení, relevantných súdnych rozhodnutí a stanovísk prokuratúry.
 
V našej vzorovej situácii budú vystupovať nasledujúce subjekty:
dodávateľ tovaruspoločnosť, ktorá dodala tovar odberateľovi tovaru,
odberateľ tovaru spoločnosť, ktorá prevzala tovar od dodávateľa tovaru,
sub-odberateľ tovaru – spoločnosť, ktorá od odberateľa prevzala tovar, ktorý bol pôvodne dodaný dodávateľom odberateľovi, teda „odberateľ odberateľa“,
ostatní veritelia odberateľa – tretie osoby, ktoré sa dostali do záväzkovo-právneho vzťahu s odberateľom,
 správca konkurznej podstaty odberateľa súdom ustanovený správca konkurznej podstaty, ktorý riadi konkurzné konanie odberateľa, na ktorého bol konkurz vyhlásený.
 
 
V súlade s § 443 (1) Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo mu je dodaný tovar odovzdaný.
Zákon teda nevyžaduje v rámci generálneho pravidla na prevod vlastníckeho práva zaplatenie za tovar, postačuje jeho odovzdanie.
 
Vzhľadom na súčasný častý problém neschopnosti platiť faktúry za dodaný tovar, opatrnejší dodávateľ tovaru si dohodne v súlade s § 445 Obchodného zákonníka výhradu vlastníckeho práva, z ktorej najčastejšie vyplýva, že moment prevodu vlastníckeho práva sa nebude viazať na odovzdanie, ale až na úplné zaplatenie kúpnej ceny odberateľom tovaru. Teda kým nie je zaplatená kúpna cena, tovar ostáva vo výlučnom a nespochybniteľnom vlastníctve dodávateľa tovaru.
Dodávateľ tovaruodberateľ tovaru uzatvoria medzi sebou kúpnu zmluvu na dodanie tovaru, v ktorej si dojednajú výhradu vlastníckeho práva, podľa ktorej prevod vlastníckeho práva z dodávateľa tovaru na odberateľa tovaru nastáva až úplným zaplatením kúpnej ceny za tovar.
 
Tovar je riadne dodaný, avšak kúpna cena do času splatnosti a ani po tomto čase nie je zaplatená.
 
Tovar v súlade s výhradou vlastníckeho práva ostáva vo vlastníctve dodávateľa tovaru.
 
Odberateľ tovaru, napriek vedomosti o tom, že predmetný tovar vzhľadom na výhradu vlastníckeho práva nie je v jeho vlastníctve, ďalej tovar použije, napr.:
- tovar vo vlastníctve  dodávateľa odpredá svojmu zákazníkovi, sub-odberateľovi tovaru, 
- tovar zabuduje do diela, ktoré vykonáva pre sub-odberateľa,
- tovar zabuduje do vlastnej stavby, a pod.,
 
čím na sub-odberateľa prevádza viac práv ako sám má, resp. privlastňuje si tovar, ktorý mu podľa práva – výslovného znenia písomnej výhrady vlastníckeho práva - nepatrí! Týmto konaním – využívaním cudzieho tovaru bez zaplatenia zaň – odberateľ vedome a úmyselne porušuje zmluvu medzi dodávateľom a odberateľom, ako aj právny poriadok Slovenskej republiky.
 
Uvedený názor potvrdila aj Generálna prokuratúra SR, ktorej prokurátor JUDr. Šumichrast vydal v obdobnej veci (IV/1 Gn 2523/04) nasledovné stanovisko:
„.. V predmetnej trestnej veci sa však orgány, činné v tomto trestnom konaní, dostatočne nevysporiadali s vykonanými dôkazmi, tieto dostatočne nevyhodnotili a z toho dôvodu došli k nesprávnym a predčasným právnym záverom. Zrejme ušlo pozornosti policajného orgánu, ako aj prokurátorom podriadených prokuratúr, že v Rámcová zmluva č... uzatvorená medzi dodávateľom tovaru a odberateľom tovaru obsahuje výhradu vlastníctva, a to v tom smere, že vlastnícke právo k dodanému tovaru prechádza na odberateľa až po jeho úplnom zaplatení. .... V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že dodaný materiál je do dnešného dňa (ak medzičasom nedošlo k jeho úhrade) nespochybniteľným vlastníctvom dodávateľa tovaru a po formálnej stránke jeho zapracovaním do energetickej prepojky došlo k jeho scudzeniu.“
 

V našom vzorovom príklade bol teda tovar (vo vlastníctve dodávateľa tovaru) scudzený odberateľom tovaru.
 
Za takejto situácie sa odberateľ tovaru ocitne v úpadku a je na neho vyhlásený konkurz.
 
V súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, po vyhlásení konkurzu správca konkurznej podstaty zistí a spíše všetok majetok úpadcu – odberateľa tovaru. Ustanovenie
§ 67 z. o konkurze a reštrukturalizácii hovorí, že správca má spísať výlučne majetok vo vlastníctve úpadcu, teda v našom vzorovom príklade, majetok, ktorý je vo vlastníctve odberateľa tovaru.
 
Predmetný dodaný tovar vzhľadom na výhradu vlastníckeho práva nikdy vo vlastníctve úpadcu – odberateľa tovaru nebol.
Na tomto mieste je teraz potrebné rozlíšiť, či tovar v čase vyhlásenia konkurzu

  1. ostal nepoužitý v sklade odberateľa tovaru alebo
  2. odberateľ tovaru medzi časom tovar scudzil (predal, použil na vyhotovenie diela pre tretiu osobu, zabudoval tovar do vlastnej stavby atď.).

 
Ad 1) Ak by sa u úpadcu – odberateľa tovaru nachádzala časť tovaru, ktorá by bola nepoužitá, teda bola by napríklad uschovaná v skladoch úpadcu, správca konkurznej podstaty by ju vydal pravému vlastníkovi, ktorým je nesporne dodávateľ tovaru – na základe výhrady vlastníckeho práva.  Súpis majetku sa robí výlučne z majetku dlžníka. Na ochranu práva dodávateľa tovaru predpokladá aj konkurzný zákon možnosť použiť vylučovaciu žalobu podľa § 78.
 
Ad 2) Problém nastáva v prípade, ak s dodaným tovarom medzi časom úpadca - odberateľ tovaru nakladal a de facto ho scudzil, teda tovar už reálne u odberateľa tovaru nie je. Môže byť buď predaný sub-odberateľovi, zabudovaný či akýmkoľvek spôsobom speňažený, atď.
           
V tomto prípade,
- napriek tomu, že vlastníctvo k predmetnému tovaru nikdy neprešlo z dodávateľa tovaru na odberateľa tovaru,
- napriek tomu, že dodávateľ tovaru sa nikdy nestal veriteľom odberateľa tovaru, pretože po celý čas ostal plnoprávnym a nespochybniteľným vlastníkom tovaru,
 
dodávateľ tovaru nemá v praxi inú reálnu možnosť, ako prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzného konania a dúfať, že bude uspokojený spolu s ostatnými veriteľmi odberateľa.
 
Treba však zdôrazniť, že
dodávateľ tovaru NIE JE VERITEĽOM ÚPADCU. Dodávateľ – ako vlastník - má zásadne iné postavenie ako ostatní veritelia dlžníka (ktorí nemajú dojednanú výhradu vlastníckeho práva, ktorí tým pádom previedli vlastníctvo na úpadcu, ktorí majú voči úpadcu „iba“ pohľadávku, a ktorí sú teda skutočnými veriteľmi úpadcu).
 
Bežná prax správcov konkurzných podstát v súčasnosti je v rozpore
s Ústavou SR, s ochranou absolútneho vlastníckeho práva a porušuje v súčasnosti platný zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

 
V súlade s právom – s výhradou vlastníckeho práva – s ochranou vlastníckeho práva dodávateľa tovaru – by mal každý správca konkurznej podstaty, po identifikovaní dojednanej výhrady vlastníckeho práva:
 

  1. okamžite vrátiť nepoužitý tovar, ktorý má ešte úpadca - odberateľ vo svojej moci, napr. na sklade, dodávateľovi (toto sa zväčša bez problémov deje aj dnes)
  2. a zároveň okamžite vyplatiť peňažný ekvivalent za tovar dodávateľa, ktorý už odberateľ vo svojej moci nemá, a to prednostne! a mimo konkurzného konania! – čo sa nedeje.

 
S uvedeným právnym názorom sa stotožnili aj súdy SR, pre podporu našich argumentov citujeme dva z mnohých judikátov, v ktorých súdy rozhodovali o uvedenej problematike:
 

  • z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, zo dňa 16.08.2006, sp. zn. 5Obo/50/2005,

konanie o vylúčenie 940 518 Sk z konkurznej podstaty úpadcu, Najvyšší súd potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
 
„ ... Keďže žalovaný vedel, že vlastnícke právo k veci prechádza až zaplatením za dodaný tovar, a zaň nezaplatil, nemohlo na neho prejsť vlastnícke právo.
 
 ...Obrana žalovaného, že žalobca mal postupovať podľa § 20 zákona č. 328/1991 Zb., o konkurze a vyrovnaní, by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by vlastníctvo k dodanému tovaru prešlo na žalovaného, čo sa nestalo. Preto žalobca správne podal podľa § 19 ZKV žalobu o vylúčenie veci, resp. jej finančného ekvivalentu.
 
... Dôsledok spracovania tovaru predávajúceho úpadcom pri existencii výhrady vlastníckeho práva pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, má preto ten dôsledok, že predávajúci sa veriteľom dlžníka nestal, pretože svoj nárok na ochranu vlastníckeho práva uplatnil na súde práve vylučovacou žalobou o vylúčenie peňažnej náhrady, o ktorú sa jeho majetok zmenšil.“
 

  • z rozhodnutia Krajského súdu Košice, zo dňa 15.08.2008, sp. zn. 16Cbi/39/2003,

konanie o vylúčenie 352,948 Sk z konkurznej podstaty – krajský súd zaviazal správcu vylúčiť uvedenú čiastku z konkurznej podstaty úpadcu
 
„ ...Úpadca spracoval tovar, ktorý podľa dohody v zmluve bol vo vlastníctve žalobcu, aj keď vedel, že vlastnícke právo nadobudne až zaplatením ceny. Navrátenie do predošlého stavu nie je možné ani účelné, pretože úpadca dodaný tovar nemá, pretože bol spracovaný a preto žalobca má právo na finančnú náhradu. Spracovanie tovaru žalobcu úpadcom pri existencii výhrady vlastníckeho práva má za dôsledok, že žalobca ako predávajúci sa nestal veriteľom dlžníka a svoj nárok o vylúčenie peňažnej náhrady podľa § 19 Zákona o konkurze a vyrovnaní, uplatnil oprávnene. Súd preto žalobe vyhovel.“
 
 

Napriek citovanej judikatúre, ktorá sa stotožňuje s naším právnym názorom, teda že: - - pri dohodnutej výhrade vlastníckeho práva,

- pri nezaplatení kúpnej ceny odberateľom,

- vlastníctvo dodaného tovaru neprechádza z dodávateľa na odberateľa,
- dodávateľ sa nestáva veriteľom odberateľa,
- dodávateľove právo na finančnú náhradu nevzniká z titulu pohľadávky,
- toto právo nemá byť zaradené do konkurzu a nemá byť uspokojované z konkurznej podstaty úpadcu – odberateľa,
- toto právo má byť uspokojené mimo konkurzného konania,
správcovia konkurzných podstát neustále zaraďujú do konkurzných podstát úpadcov aj peňažné prostriedky, ktoré úpadca - odberateľ získal od sub-odberateľa za tovar, ktorý bol vo vlastníctve dodávateľa.
 
Týmto konaní správcovia konkurzných podstát:

  • porušujú obchodný zákonník a jeho ustanovenia o výhrade vlastníckeho práva,
  • porušujú zákon o konkurze a reštrukturalizácii tým, že zaradia do podstaty aj veci, ktoré nie sú vo vlastníctve úpadcu,
  • porušujú čl. 20 Ústavy a nedotknuteľnosť vlastníckeho práva,
  • neoprávnene sa obohacujú tým, že umelo zvyšujú hodnotu konkurznej podstaty, čím sa zvyšuje ich odmena – získavajú neoprávnený prospech,
  • spôsobujú bizarnú situáciu, v ktorej konkurznú podstatu úpadcu tvorí majetok úpadcu –odberateľa + majetok dodávateľa. Z takto vytvorenej podstaty sa potom uspokojujú všetci veritelia úpadcu,
  • podporujú trestnú činnosť odberateľa – úpadcu.

 
 
Ďalším závažným problémom zákona č. 7/2005 Z.z. je oblasť reštrukturalizácie.
 
Pokiaľ pri konkurze je jednoznačne viditeľná snaha zákonodarcu o uspokojenie dlžníka z majetku úpadcu, pri reštrukturalizácii (napriek dobre mienenej myšlienke, že podnikateľ, ktorý ďalej podniká, môže uspokojiť lepšie svojich veriteľov ako ten, ktorý zanikne) priniesol praktický život úplne iný výsledok, než bol zrejme pôvodne zamýšľaný. V praktickom obchodnom živote dochádza k závažnému porušovaniu zmyslu zákona.
 
Opäť si dovolíme demonštrovať tento vážny problém na príklade, ktorý sa stáva pre svoj častý výskyt „pomaly“ pravidlom v našej republike:
 
Zabehnutá obchodná spoločnosť má v určitom momente nasledovnú obchodnú bilanciu:
 
K určitému dátumu eviduje záväzky voči svojím dodávateľom vo výške 2 milióny eur a pohľadávky voči svojim odberateľom vo výške 5 miliónov eur. Zjednodušene povedané, ak by vyplatila všetko čo má a dostala všetko čo jej patrí, mala by kladný hospodársky výsledok vo výške 3 milióny eur.
 
Táto obchodná spoločnosť má dobrý rok a podarí sa jej „dostať“ od svojich odberateľov všetkých 5 miliónov eur. Tieto peniaze, resp. alikvotnú časť z nich, však nepoužije na následné uspokojenie svojich veriteľov, tak ako by to podľa práva a zmlúv mala spraviť. 
 
Namiesto toho, 4 milióny z uvedených inkasovaných peňazí jednoducho povedané minie – napr. vyplatí vedeniu a zamestnancom bohaté odmeny. Zároveň však stále ostáva dlžná 2 milióny svojím veriteľom.
 
„Na papieri“ sú zrazu
záväzky spoločnosti väčšie ako jej pohľadávky,
keďže však spoločnosť má potenciál ďalšej činnosti a vie sa „uživiť“,
vyhlási, že je potrebné ju ochrániť pred jej veriteľmi a iniciuje reštrukturalizačné konanie, ktoré sa po dohode – s často nie nestranným správcom - naozaj začne.
 
Počas reštrukturalizácie správca:
spíše všetky pohľadávky spoločnosti, ktorá ide do reštrukturalizácie
a použije ich na pomerné uspokojenie veriteľov tejto spoločnosti.
Na majetok spoločnosti sa pri reštrukturalizácii nesiahne (a to ani v prípade, ak si ho spoločnosť pred reštrukturalizáciou úmyselne navýšila zo zdrojov, ktoré získala zo svojich pohľadávok, a ktoré bola povinná použiť na uspokojenie svojich veriteľov – čo neurobila).
Dovoľujeme si týmto poukázať na vyššie popísané zneužívanie zmyslu reštrukturalizácie. Pôvodná, veríme, že dobre myslená myšlienka zákonodarcu je v praktickom živote zneužívaná a prevažná väčšina obchodných spoločností, na ktoré bolo vyhlásené reštrukturalizačné konanie
- vstupuje do reštrukturalizácie zámerne,
- s jednoznačným úmyslom ukrátiť svojich veriteľov,
- s vopred premysleným plánom, ako sa vyhnúť úplnému plateniu svojich záväzkov a ako uspokojiť veriteľov iba pomerne.
 
Spoločnosť uvedená v našom príklade úplne legálnou cestou, v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, „ukrátila“ svojich veriteľov o milión eur a jej predstavitelia ostávajú beztrestní.
 
Ako úplný nonsens potom pôsobí situácia, pri ktorej správca pri reštrukturalizácii spoločnosti zaradí do pohľadávok, z ktorých sa budú pomerne uspokojovať záväzky spoločnosti, aj finančné prostriedky, ktoré sú na účte spoločnosti dlžníka z obchodu, v ktorom si s obchodným partnerom dojednala výhradu vlastníckeho práva.
 
Tieto finančné prostriedky nepatria reštrukturalizovanej spoločnosti, nakoľko tovar, ktorého predajom tieto peňažné prostriedky získala, nikdy nepatril do jej vlastníctva (vzhľadom na dojednanú výhradu). Preto tieto finančné prostriedky majú byť bezodkladne vyplatené skutočnému vlastníkovi tovaru a nesmú byť použité na pomerné uspokojenie veriteľov spoločnosti pri reštrukturalizácii. Bohužiaľ, v reálnom živote správcovia nedodržujú zákon a nerešpektujú výhradu vlastníckeho práva ani v oblasti konkurzu a už vôbec nie v oblasti reštrukturalizácie.
 
V oblasti reštrukturalizácie preto jednoznačne požadujeme upresniť ustanovenia, ktoré určujú, čo má v skutočnosti tvoriť „reštrukturalizačnú podstatu“, z ktorej sa potom uspokojujú veritelia spoločnosti,
a to s osobitným dôrazom na to, aby bolo možné uspokojiť veriteľov aj z dlžníkovho majetku, nielen z jeho pohľadávok
a rovnako, explicitne zakázať zaraďovanie cudzieho majetku – majetku s výhradou – resp. finančného ekvivalentu takéhoto majetku do reštrukturalizačnej či konkurznej podstaty.
 
 
 Zároveň, vzhľadom na skutočnosť, že mnohokrát dochádza k porušovaniu výhrady vlastníckeho práva a zákona o konkurze a reštrukturalizácii práve konaním správcov, ktorí si zákon vykladajú nesprávne, svojvoľne a v rozpore s judikatúrou, čím spôsobujú oprávneným vlastníkom nemalé finančné straty, navrhujeme rozšíriť zákon o konkurze a reštrukturalizácii o ustanovenia, ktoré zavedú hmotnú zodpovednosť správcov za škody spôsobené zaradením majetku vo vlastníctve iného subjektu než úpadcovho do jeho konkurznej alebo reštrukturalizačnej podstaty.
 
 
Taktiež by podľa nášho názoru mal byť moment prevodu vlastníckeho práva v obchodných vzťahoch v rámci generálneho pravidla v obchodnom zákonníku viazaný na moment úplného zaplatenia kúpnej ceny, čo podľa nášho názoru lepšie zodpovedá súčasnej trhovej ekonomike. Doterajšie pravidlo - moment nadobudnutia vlastníckeho práva odovzdaním už považujeme za prekonané a hodiace sa skôr pre ekonomiku v socialistickom štáte, kde nebolo dôležité, koho je vlastníctvo, pretože všetko bolo štátne.
 
K vyššie rozoberanej problematike konkurzu a reštrukturalizácie je potrebné poukázať ešte na skutočnosť, že tento vážny problém má okrem obchodnoprávnej aj trestnoprávnu rovinu.
 
            V prvom rade, ak odberateľ, napriek jeho preukázateľnej vedomosti o tom, že mu tovar nepatrí, tento ďalej predá, spotrebuje, zabuduje u tretieho alebo akýmkoľvek iným spôsobom scudzí, prisvojí si tým cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, dopúšťa sa trestného činu sprenevery podľa § 213 Trestného zákona.
 
            Uvedený právny názor potvrdzujú aj nasledovné citáty z relevantných uznesení prokuratúry a rozhodnutí súdov:

  • z odpovede na žiadosť o zaujatie stanoviska zo dňa 30.01.2007

Generálna prokuratúra SR, prokurátor JUDr. Ladislav Hamran
 
„ ... Je nepochybné, že v prípadoch, kde bola uplatnená výhrada vlastníctva k predmetnému návrhu, vlastnícke právo k predmetu kúpy prechádza až úplným zaplatením kúpnej ceny. Preto ak kupujúci tovar pred zaplatením kúpnej ceny akýmkoľvek spôsobom scudzí, po formálnej stránke bezpochyby napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery.“
 

  •  z uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry v Námestove vo veci trestného

činu sprenevery, ktorým prokurátor zrušil uznesenie príslušníka PZ o odmietnutí podozrenia z TČ sprenevery a uložil mu, aby vo veci ďalej konal a rozhodol, zo dňa 06.09.2012, sp. zn.: Pn 321/11.
 
„ ... Je síce pravdou, že situáciu porušenia dohodnutej výhrady vlastníctva riešila súdna prax vo vzťahu k trestnoprávnym následkom rôznym spôsobom, no v súčasnosti možno považovať za ustálený právny názor, že po predaji alebo inej obchodnej realizácii veci, na ktorú sa viaže výhrada vlastníctva, sa výťažok taktiež považuje za zverenú vec, čiže naň prechádza právny režim pôvodne zverenej veci.
 
... Obchodnoprávny charakter vzťahov medzi oznamovateľom a oznamovaným automaticky nevylučuje možnosť spáchania trestného činu. Zmyslom výhrady vlastníckeho práva pri kúpnej zmluve je poskytnutie istoty predávajúcemu, že pri obchode neutrpí majetkovú škodu. Ak by sme tejto forme zverenia upreli trestnoprávnu ochranu, inštitút výhrady vlastníctva by v podstate stratil svoj zmysel, lebo je to práve hrozba trestného postihu, ktorá najviac odrádza kupujúceho od poškodenia oprávnených záujmov predávajúceho.“
 

  • z Odsudzujúceho Rozsudku Okresného súdu Levice vo veci zločinu sprenevery,

zo dňa 13.01.2011, sp. zn. 4T/214/2010
 
... Obžalovaný G. V. je vinný, že ako zodpovedný pracovník spoločnosti prevzal ako odberateľ  od dodávateľa do vlastnej dispozície tovar v celkovej hodnote 16 464,91 Eur, tovar previezol na neznáme miesto, pričom za tovar neuhradil ani jednu z faktúr, pričom aj napriek výzve tovar nevrátil majiteľovi, ktorý bol jeho vlastníkom až do zaplatenia tovaru, čím takýmto konaním si prisvojil cudzie veci a naložil s nimi ako so svojimi a spôsobil tak škodu spoločnosti dodávateľa vo výške 16 464,91 Eur, teda prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu tým spáchal zločin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona a za to sa odsudzuje ... na trest a náhradu škody.“
Zároveň je podľa nášho názoru potrebné upresniť aj niektoré ďalšie ustanovenia trestného zákona, nakoľko sa trestnoprávna ochrana vlastníckeho práva v súvislosti s konkurzným a reštrukturalizačným konaním ukazuje ako absolútne nedostatočná.
 
Ako príklad uvedieme trestný čin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 a 243 Trestného zákona. 
 
Kto v zákone uvedeným spôsobom marí konkurzné konanie tak, že tým ukracuje veriteľov, dopúšťa sa trestného činu marenia konkurzného konania.
 
Absurdne, kto ešte pred vyhlásením konkurzu scudzí celý majetok spoločnosti tak, aby následne konkurz ani nebol vyhlásený z dôvodu nedostatku majetku spoločnosti, ostáva beztrestný. Podľa častého výkladu štátnych inštitúcií sa totiž takáto osoba – štatutár nedopúšťa marenia konkurzného konania, pretože údajne: nejde mariť niečo, čo nebolo vyhlásené.
 
V snahe odstrániť tento nelogický stav, navrhujeme doplniť trestný zákon o ustanovenie, ktoré zabezpečí trestnosť aj takého konania štatutára, ktorým tento úmyselne zbavuje obchodnú spoločnosť majetku, aby vzniknutým nedostatkom majetku predišiel vyhláseniu konkurzu na spoločnosť a tým uspokojovaniu jej veriteľov. Takýto štatutár totiž v praktickom živote konkurz nielen marí, ale ho aj úspešne zmaril ešte pred jeho vyhlásením a to bez akéhokoľvek trestnoprávneho postihu.  
 
Taktiež, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, považujeme za nevyhnutné rozšíriť trestný čin sprenevery podľa § 213 Trestného zákona nielen na prisvojenie si veci, ale aj na prisvojenie si výťažku získaného z takejto veci – čiže prisvojenie si finančného ekvivalentu cudzej veci.
 
V tejto súvislosti si Vám dovoľujeme odporučiť na prezretie Uznesenie Krajskej prokuratúry v Žiline zo dňa 31.01.2013, v ktorom prokurátor KP podrobne rozoberá nami spomínané problémy v reálnej „živej“ trestnej veci (viď príloha).
 
Vyššie popísaný komplexný problém
porušovania vlastníckeho práva – akéhosi „legalizovaného vyvlastňovania“ majetku na úkor skutočného vlastníka,
je podľa nás spôsobený absolútne nedostatočnou a praktickému obchodnému životu nevyhovujúcou právnou úpravou:

  • prevodu vlastníckeho práva,
  • výhrady vlastníckeho práva,
  • a súvisiacej trestnoprávnej ochrany skutočného vlastníka.

V snahe
- odstrániť tento vysoko negatívny stav,
- zvýšiť ochranu vlastníckeho práva v obchodných vzťahoch,
- zabezpečiť reálnu možnosť použitia výhrady vlastníckeho práva a zabezpečiť jej primeranú a účinnú ochranu,
- zabezpečiť účinnú implementáciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, ktorej
bod 31 preambuly jasne stanovuje, že „je potrebné zabezpečiť, aby v prípade, ak je doložka o výhrade vlastníctva podľa ustanovení rozhodného vnútroštátneho práva určeného medzinárodným právom súkromným platná, mali veritelia na celom území Únie možnosť uplatniť výhradu vlastníctva bez diskriminácie“,
článok 2 bod 9 definuje výhradu vlastníckeho práva, ako „zmluvné dojednanie, podľa ktorého
predávajúcemu zostáva zachované vlastnícke právo k dotknutému tovaru až do úplného zaplatenia ceny“,
článok 9 ukladá štátom povinnosť zabezpečiť, aby „v súlade s ustanoveniami rozhodného vnútroštátneho práva určeného medzinárodným právom súkromným, aby predávajúcemu zostalo zachované vlastnícke právo k tovaru až do úplného zaplatenia jeho ceny, ak doložka o výhrade vlastníctva bola výslovne dohodnutá medzi kupujúcim a predávajúcim pred dodaním tovaru“.
 
navrhujeme bezodkladne prijať všetky potrebné kroky, ktoré povedú k legislatívnym zmenám uvedeným v priloženom podnete na zmenu legislatívnej úpravy. Najmä navrhujeme:
 

  • viazať prevod vlastníckeho práva v obchodných vzťahoch až na moment úplného zaplatenia kúpnej ceny, ak sa nedohodne inak,
  • upresniť ustanovenia o konkurznej podstate úpadcu a explicitne z nej vylúčiť majetok, ktorý úpadcovi nepatrí,
  • rozšíriť možnosť použitia vylučovacej žaloby v konkurznom zákone z hmotných vecí aj na ich finančný ekvivalent,
  • upresniť ustanovenia o reštrukturalizačnej podstate dlžníka a explicitne z nej vylúčiť majetok, ktorý dlžníkovi nepatrí,
  • zakotviť hmotnú zodpovednosť správcu za škody spôsobené pri tvorbe konkurznej a reštrukturalizačnej podstaty,
  • zakotviť trestnosť konania, ktorým sa zmarí konkurzné konanie ešte pred jeho vyhlásením,
  • rozšíriť objekt útoku v trestnom čine sprenevery z vecí aj na ich finančné ekvivalenty.

 
Zároveň navrhuje prijať akékoľvek iné potrebné zmeny v právnych predpisoch, ktorými

  • sa zlepší ochrana subjektov, ktoré majú dojednanú výhradu vlastníckeho práva v súlade s obchodným zákonníkom
  • a odstráni sa vyššie popísaný negatívny právny stav v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní.

Všetky citované rozsudky a bližšie informácie o probléme Vám radi poskytneme na Zväze elektrotechnického priemyslu Slovenskej republiky.
 
V prípade Vášho záujmu prispieť k zlepšeniu právnej ochrany v Slovenskej republike nás prosím kontaktujte na lasz@zep.sk lebo 0911 149 969.

Návrh riešenia: 

Návrhy legislatívnych zmien, ktoré
podporia ochranu vlastníckeho práva
a pomôžu naplniť štátny rozpočet zdanením aj tých obchodov, v ktorých v súčasnosti vznikajú nevymožiteľné pohľadávky

 
Praktický obchodný život ukázal nevyhnutnú potrebu prijatia noviel viacerých dôležitých právnych predpisov, ktorých súčasná úprava porušuje vlastnícke právo oprávnených vlastníkov, porušuje Ústavu Slovenskej republiky, nerešpektuje záväznú smernicu Európskej únie a je v príkrom rozpore so spravodlivým usporiadaním obchodnoprávnych vzťahov.
Dôvody, ktoré nás vedú k podaniu takéhoto návrhu, spolu s rozborom súčasnej právnej úpravy, rozborom relevantnej judikatúry a rozborom stanovísk prokuratúry nájdete vo vyššie uvedenom opise problému.
V snahe zvýšiť ochranu vlastníckeho práva fyzických aj právnických osôb, zabrániť porušovaniu Ústavy SR a zabezpečiť reálnu možnosť použitia výhrady vlastníckeho práva v obchodných vzťahoch si Vám dovoľujeme predložiť návrh na novelizovanie nižšie uvedených predpisov.
 
Všetky návrhy zmien v právnych predpisoch, ako aj zdôvodnenie týchto zmien, zámerne uvádzame v spoločnom dokumente, nakoľko sú všetky úzko prepojené a priamo súvisia s ochranou vlastníckeho práva v Slovenskej republike. Navrhované zmeny v jednotlivých  zákonných ustanoveniach sú vyznačené boldom.
 
I. Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
 
           
Nadobudnutie vlastníckeho práva
§443
(1) Kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru dňom úplného zaplatenia kúpnej ceny za tovar.
 
(2) zrušený – pri novej formulácii ods. 1 stráca opodstatnenie
 
§ 444 – ostáva bez zmeny
Strany si môžu písomne dojednať, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo pred dobou uvedenou v § 443, ak predmetom kúpy je tovar jednotlivo určený alebo tovar určený podľa druhu a v čase prechodu vlastníckeho práva bude dostatočne označený na odlíšenie od iného tovaru, a to spôsobom dojednaným medzi stranami, inak bez zbytočného odkladu oznámeným kupujúcemu.
§ 445
Strany si môžu písomne dojednať, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru neskôr než je ustanovené v § 443.
 
§ 446
Zrušený
 
Ustanovenie § 446 navrhujeme celé zrušiť, nakoľko podľa nášho názoru, nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka, hoc dobromyseľným kupujúcim, predstavuje závažné porušenie Ústavy SR a vlastníckeho práva skutočného vlastníka.
 
 
 
II. Zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov
 
Majetok podliehajúci konkurzu
§ 67

(1) Konkurzu podlieha

a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu,
b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu,
c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky,
d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.

(2) Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.
 
Nový odsek:
(3) Konkurzu nepodlieha majetok ani finančný ekvivalent majetku, ktorý je vo faktickej dispozícii úpadcu, ak bola na tento majetok dohodnutá výhrada vlastníckeho práva v súlade s § 445 Obchodného zákonníka a do času vyhlásenia konkurzu nedošlo k úplnému zaplateniu kúpnej ceny.
§ 78
Vylučovacia žaloba

(1) Do súpisu správca zapisuje aj majetok, práva a iné majetkové hodnoty, ktorých zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok, právo či iná majetková hodnota patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku, práva či inej majetkovej hodnoty do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.
 
§ 78a
Zodpovednosť správcu pri tvorbe konkurznej podstaty úpadcu
 
(1) Správca konkurznej podstaty je povinný vylúčiť z konkurznej podstaty akýkoľvek majetok, právo alebo inú majetkovú hodnotu o ktorých sa dozvie, že v čase vyhlásenia konkurzu nepatria úpadcovi. Správca konkurznej podstaty je ďalej povinný takýto majetok, právo alebo inú majetkovú hodnotu bezodkladne vydať alebo vyplatiť ich skutočnému vlastníkovi, a to prednostne, mimo konkurzného konania.
 
(2)V prípade nedodržania povinností uvedených v ods. 1 je správca konkurznej podstaty zodpovedný za škodu tým spôsobenú skutočnému vlastníkovi majetku, práva alebo inej majetkovej hodnoty.
           
Majetok podliehajúci reštrukturalizácii
§ ....
 
(1) Počas reštrukturalizácie sú veritelia uspokojovaní podľa schváleného plánu z reštrukturalizačnej podstaty dlžníka, ktorú tvoria:
 

  1. pohľadávky dlžníka,
  2. majetok dlžníka, ktorý bezprostredne neslúži na výkon jeho podnikateľskej činnosti.

(2) Do reštrukturalizačnej podstaty sa nezaraďuje majetok ani finančný ekvivalent majetku, ktorý je vo faktickej dispozícii úpadcu, ak bola na tento majetok dohodnutá výhrada vlastníckeho práva v súlade s § 445 Obchodného zákonníka a do času vyhlásenia reštrukturalizácie nedošlo k úplnému zaplateniu kúpnej ceny.
 
(3) Správca je povinný vylúčiť z reštrukturalizačnej podstaty akýkoľvek majetok, právo alebo inú majetkovú hodnotu, o ktorých sa dozvie, že nepatria dlžníkovi. Správca je ďalej povinný takýto majetok, právo alebo inú majetkovú hodnotu bezodkladne vydať alebo vyplatiť ich skutočnému vlastníkovi, a to prednostne, mimo reštrukturalizačného konania.
 
(4)V prípade nedodržania povinností uvedených v ods. 3 je správca zodpovedný za škodu tým spôsobenú skutočnému vlastníkovi majetku, práva alebo inej majetkovej hodnoty.
III. Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
           

 

Marenie konkurzného alebo vyrovnacieho konania
§ 242

(1) Kto marí konkurzné konanie, vyrovnacie konanie, konanie o reštrukturalizácii alebo konanie o oddĺžení tým, že
a) nesplní povinnosť uloženú mu zákonom, ktorý upravuje také konanie, vrátane základnej povinnosti vyhlásiť konkurz v momente úpadku spoločnosti v súlade s § 11 zákona o konkurze a reštrukturalizácii alebo
b) uvedie nepravdivé údaje v zozname aktív a pasív,
potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.

 
§ 243a
(1) Kto ako štatutárny zástupca právnickej osoby zmaril konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie tým, že ešte pred vyhlásením takéhoto konania, hoc aj z nedbanlivosti, pripravil svojím konaním právnickú osobu - úpadcu o majetok potrebný na uspokojenie všetkých jeho veriteľov, je povinný zo svojho majetku nahradiť škodu tým vzniknutú veriteľom úpadcu a potrestá sa...

 

 

§ 213
Sprenevera

(1) Kto si prisvojí cudziu vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
 
Rozbor súčasného právneho stavu a objasnenie každodenných problémov obchodnej praxe, ktoré vyvolávajú neodkladnú a nevyhnutnú potrebu vyššie uvedených legislatívnych zmien, nájdete v priloženej dôvodovej správe.
Veríme, že spoločnou konštruktívnou diskusiou dosiahneme väčšiu spravodlivosť v obchodných vzťahoch v Slovenskej republike. 
 

Zodpovedajúci zákon: 
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Komentáre

Je to výborne spracované; vystihuje to reálnu prax. Súčasný stav legislatívy, ale najmä prístupu orgánov činných v trestnom konaní /polícia, súdnictvo, prokuratúra/ nahráva nepoctivým "podnikateľom". Treba s tým niečo robiť. Je najvyšší čas!
Ako dlhoročný ekonóm návrh zmien v legislatíve podporujem!

gratulujem
je to absolútne nevyhnutné aby sa takéto niečo zaviedlo ak sa máme vyhnúť  explozii už zo začatej reťzovej reakcie.
doplnil by som ešte jedno ustanovenie :prevzaté z rakúskej právnej úpravy :

Neudelenie živnostenského oprávnenia v Rakúsku
V rakúskom práve je možné vylúčiť niektoré osoby z možnosti získania živnostenského oprávnenia. Ide najmä o tieto prípady:
 

  • Ak bol človek odsúdený za tzv. podvnodnícku Krídu a pokiaľ je tento záznam v registri trestov – podvodnícka Krída je úmyselné skrývanie, alebo znižovanie majetku s cieľom znemožniť uspokojenie veriteľa. Ďalej ide o poškodzovanie cudzieho veriteľa, zvýhodňovanie niektorého z veriteľov, podvod so sociálnymi dávkami a príspevkami, organizovanie čiernej práce, alebo ohrozovanie záujmov veriteľov hrubou nedbalosťou. Pri všetkých týchto trestných činoch platí vylúčenie pre odsúdenú osobu, po dobu kedy má záznam v registri trestov (záznam sa uchováva v závislosti od závažnosti trestného činu).
  • Aj v prípade právoplatného odsúdenia za iné trestné činy, po dobu kedy sú zapísané v registri trestov, ak bol tento človek odsúdený na viac ako 3 mesiace (a to aj podmienečne), alebo ak mu bola udelená finančná pokuta vo výške 180 denných sadzieb (denná sadzba závisí od príjmu a majetkových pomerov odsúdeného)
  • Aj v prípade potrestania zo strany daňového úradu napr. v prípade pašovania, neodvádzania poplatkov pri exporte, alebo importe, v prípade obchodu s kradnutým tovarom, pri úmyselnom zásahu do monopolného práva v štátu v daných odvetviach, pokiaľ bola udelená pokuta aspoň 726 EUR a neuplynulo aspoň 5 rokov od udelenia trestu
  • Živnostenské úrady odmietnu udeliť živnostenské oprávnenie aj vtedy, ak sa tieto a podobné činy udiali dokonca aj v zahraničí

Ďalším dôvodom na odmietnutie udelenia živnosti je predošlé odňatie živnostenského oprávnenia kvôli závažnému porušeniu predpisov o vykonávaní živností (živnostenský zákon)

  • Dôvodom na odmietnutie udelenia novej živnosti je aj odmietnutie začatia konkurzu alebo zrušenie konkurzu z dôvodu nedostatku majetku na pokrytie nákladov konkurzného konania a to po dobu 3 rokov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Toto platí aj pre osoby, ktoré majú v tomto podniku rozhodujúci vplyv – konateľ, člen predstavenstva, člen dozornej rady, spoločníci ručiaci celým majetkom, väčšinoví majitelia, alebo majitelia s kontrolným balíkom, či napr. prokuristi. Pri sprostredkovateľoch poistenia stačí už aj otvorenie konkurzu na to, aby takémuto človeku v budúcnosti úrady neudelili živnostenské oprávnenie.

 
Zdroj: http://portal.wko.at/wk/format_detail.wk?AngID=1&StID=450706&DstID=8743&titel=Wer,ist,von,der,Aus%C3%BCbung,eines,Gewerbes,ausgeschlossen?
 

gratulujem
je to absolútne nevyhnutné aby sa takéto niečo zaviedlo ak sa máme vyhnúť  explozii už zo začatej reťzovej reakcie.
doplnil by som ešte jedno ustanovenie :prevzaté z rakúskej právnej úpravy :

Neudelenie živnostenského oprávnenia v Rakúsku
V rakúskom práve je možné vylúčiť niektoré osoby z možnosti získania živnostenského oprávnenia. Ide najmä o tieto prípady:
 

  • Ak bol človek odsúdený za tzv. podvnodnícku Krídu a pokiaľ je tento záznam v registri trestov – podvodnícka Krída je úmyselné skrývanie, alebo znižovanie majetku s cieľom znemožniť uspokojenie veriteľa. Ďalej ide o poškodzovanie cudzieho veriteľa, zvýhodňovanie niektorého z veriteľov, podvod so sociálnymi dávkami a príspevkami, organizovanie čiernej práce, alebo ohrozovanie záujmov veriteľov hrubou nedbalosťou. Pri všetkých týchto trestných činoch platí vylúčenie pre odsúdenú osobu, po dobu kedy má záznam v registri trestov (záznam sa uchováva v závislosti od závažnosti trestného činu).
  • Aj v prípade právoplatného odsúdenia za iné trestné činy, po dobu kedy sú zapísané v registri trestov, ak bol tento človek odsúdený na viac ako 3 mesiace (a to aj podmienečne), alebo ak mu bola udelená finančná pokuta vo výške 180 denných sadzieb (denná sadzba závisí od príjmu a majetkových pomerov odsúdeného)
  • Aj v prípade potrestania zo strany daňového úradu napr. v prípade pašovania, neodvádzania poplatkov pri exporte, alebo importe, v prípade obchodu s kradnutým tovarom, pri úmyselnom zásahu do monopolného práva v štátu v daných odvetviach, pokiaľ bola udelená pokuta aspoň 726 EUR a neuplynulo aspoň 5 rokov od udelenia trestu
  • Živnostenské úrady odmietnu udeliť živnostenské oprávnenie aj vtedy, ak sa tieto a podobné činy udiali dokonca aj v zahraničí

Ďalším dôvodom na odmietnutie udelenia živnosti je predošlé odňatie živnostenského oprávnenia kvôli závažnému porušeniu predpisov o vykonávaní živností (živnostenský zákon)

  • Dôvodom na odmietnutie udelenia novej živnosti je aj odmietnutie začatia konkurzu alebo zrušenie konkurzu z dôvodu nedostatku majetku na pokrytie nákladov konkurzného konania a to po dobu 3 rokov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Toto platí aj pre osoby, ktoré majú v tomto podniku rozhodujúci vplyv – konateľ, člen predstavenstva, člen dozornej rady, spoločníci ručiaci celým majetkom, väčšinoví majitelia, alebo majitelia s kontrolným balíkom, či napr. prokuristi. Pri sprostredkovateľoch poistenia stačí už aj otvorenie konkurzu na to, aby takémuto človeku v budúcnosti úrady neudelili živnostenské oprávnenie.

 
Zdroj: http://portal.wko.at/wk/format_detail.wk?AngID=1&StID=450706&DstID=8743&titel=Wer,ist,von,der,Aus%C3%BCbung,eines,Gewerbes,ausgeschlossen?
 

Pridať komentár

Plain text

  • Nie sú dovolené žiadne HTML značky.
  • Webové a e-mailové adresy sú automaticky zmenené na odkazy.
  • Riadky a odstavce sa zalomia automaticky.
CAPTCHA
Bezpečnostná otázka (kvôli spamom). Vyriešte jednoduchú matematickú rovnicu a výsledok napíšte do prázdneho políčka.
štyri plus = 9
Vyriešte matematickú otázku a výsledok zapíšte v číselnom formáte.