Zrušenie povinnosti registračných pokladní

stanovisko MF SR, 5.8.2013 : Používanie elektronických registračných pokladníc (ďalej „pokladnica“) nie je povinné iba v Slovenskej republike, pokladnice sa požívajú aj v iných štátoch, ako sú napr. Poľsko, Taliansko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Turecko a v týchto krajinách povinnosť ich používania je upravená aj legislatívne - zákonom. Pokiaľ ide o zvýšenie prevádzkových nákladov podnikateľov v súvislosti s používaním pokladníc, finančné orgány nedisponujú údajmi, ktoré by takéto skutočnosti preukázali. Finančný prínos používania pokladníc nie je možné presne vyčísliť, nakoľko neexistujú porovnateľné údaje. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že výška tržieb priamo súvisí aj s ekonomickou situáciou (napr. kríza, inflácia, kúpyschopnosť obyvateľstva), a preto priamy dopad zavedenia evidencie tržieb na pokladniciach nie je možné jednoznačne vyčísliť, sú však poznatky získané predovšetkým z kontrolnej činnosti o náraste priznaných tržieb, ako i o náraste platiteľov dane z pridanej hodnoty. Prínos používania pokladníc je však možné vyhodnotiť aj z iného, ako len finančného hľadiska, a to na strane podnikateľa, prínosom je napr. skvalitnenie predaja, zjednodušenie jeho administratívy, ako aj zabezpečenie vlastného majetku daňového subjektu pred jeho vlastným personálom. Na strane kupujúceho sa tieto výhody prejavujú najmä tým, že kupujúci pri nákupe dostáva doklad, ktorý je prehľadný a môže si ľahšie skontrolovať správnosť zaevidovaného (nablokovaného) tovaru alebo služby zo strany predávajúceho. Osobitný význam má povinnosť vedenia evidencie tržieb pomocou pokladnice u platiteľov dane z pridanej hodnoty z dôvodov, že umožňuje zjednodušenie vedenia týchto tržieb na účely stanovenia daňovej povinnosti. K vysokým cenám tovarov a služieb v SR uvádzame, že finančné orgány nedisponujú údajmi, ktoré by preukázali, že práve používanie pokladníc vedie k zvýšeniu cien tovaru alebo služieb. Na výšku cien má okrem iného vplyv aj dotačná politika SR, správanie podnikateľov a spotrebiteľov v SR (podnikatelia nie sú nútení znížiť cenu tovaru/služieb, pretože spotrebitelia kúpia aj drahší tovar/službu), ako aj snaha niektorých podnikateľov v SR dosiahnuť čo najvyšší zisk v čo najkratšom časovom horizonte, často bez zodpovedajúcej kvality predávaného tovaru a poskytovaných služieb. Ak by neboli podnikatelia povinní pokladnice používať do stanovenej výšky obratu, museli by podľa § 16 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov vydávať kupujúcemu doklad o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby, v ktorom musí byť uvedené: a) obchodné meno a sídlo predávajúceho, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby, b) adresa prevádzkarne, c) dátum predaja, d) názov a množstvo výrobku alebo druh služby, e) cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil. Ak by podnikateľ musel uvedené údaje na dokladoch o kúpe vypisovať ručne, viedlo by to k zbytočnému zdržiavaniu podnikateľov aj spotrebiteľov, k zníženiu úrovne predaja a možno aj k strate určitého okruhu spotrebiteľov. V prípade prevádzky, v ktorej spotrebiteľ kupuje viac položiek alebo mu je poskytnutých viac činností v rámci danej služby, by podnikateľ musel v záujme zrýchlenia predaja používať technické prostriedky, s ktorých zaobstaraním, údržbou a aktualizáciou programov by boli tiež spojené určité náklady. Evidovanie tržieb v pokladniciach má okrem iného zabrániť kráteniu tržieb podnikateľmi a má teda priamy dopad na príjmovú časť štátneho rozpočtu, nakoľko prípadným krátením tržieb sa znížia daňové príjmy (daň z príjmov, DPH alebo spotrebné dane), čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje aj výšku odvodov do príslušných poisťovní (zdravotnej a sociálnej), ako aj výšku príjmov orgánov miestnej samosprávy z podielových daní. Z uvedeného vplýva, že používanie pokladníc je opodstatnené.