Poplatky v zmysle autorského zákona platené viacerým inštitúciám

Autorske "vypalnictvo", ako sa ludovo tento problem nazyva, dviha mandle podnikatelom vo vsetkych prevadzkach. Stav ma podobnu charakteristiku, ako napr. problematika stravnych listkov - prisposobenie legislativy na mieru preferencnej skupine, resp. vytvorenie umeleho biznisu pre tuto skupinu (emitenti gastrolistkov, vybercovia autorskych poplatkov) na zaklade prijatia preferencnej legislativy.
Najcistejsim riesenim by bolo, aby sa z raz legalne zakupenej hudby neodvadzali uz ziadne dalsie poplatky, pokial audiovizualny obsah nie je primarnou podnikatelskou cinnostou (radio, TV). Do restauracie predsa nikto nechodi pocuvat hudbu, ludia sa tam chodia najest, do hotela sa chodia vyspat, do obchodu nakupit - je nezmysel hodnotit posudzovat hudbu v takychto prevadzkach ako verejne sirenie diela.

Súhlasím s komentárom, zaťažuje to podnikateľov aj finančne aj legislatívne. Riešenie je jedna platba jednému subjektu a nie viacerým o ktorých pôvode a práci podnikatelia ani nemajú znalosti. A či je vhodný spôsob výšky platieb? Je to na diskusiu.

Je priam zarážajúce, aké názory dokážu prezentovať dospelí ľudia. Bolo by fajn oprášiť si cudzie jazyky a navštíviť stránky ako WIPO (ktoré patrí pod OSN), alebo akúkoľvek legislatívnu databázu akejkoľvek krajiny v Európe alebo v civilizovanom (nielen západnom) svete. Na Slovensku si nikto nič "nevyloboval", neexistuje tu žiadna "preferenčná skupina" ani podobný nezmysel. Ochrana duševného vlastníctva sa do Slovenských pomerov a právneho poriadku premietla najmä po Bernskom dohovore.

Nebolo by od veci skúsiť sa jemne vzdelať, alebo si aspoň doplniť základné informácie, pred tým, ako si človek zmyslí k niečomu komplexnému sa vyjadrovať. Tento proces by následne zabraňoval, alebo znižoval mieru hlúposti, laickosti a nevedomosti v spoločnosti.

@ Pavol - skúste povzniesť svoju myseľ a predstavte si, že auto = hudobné dielo. Niekto auto vyrobil, niekomu patrí. Vy si ho môžete požičať na užívanie, alebo ho odkúpiť a previesť vlastnícke právo.

Tak isto niekto "vyrobil" hudobné dielo. Režim je nastavený tak, že si ho doslova môžete prenajať. Vy navrhujete, že si ho chcete raz a nadobro kúpiť (majetkové právo ho užívať), presne tak ako si môžete "naveky" kúpiť auto.

A teraz prejdime k ekonomickému rozmeru, keď už sa tak oháňame podnikateľským prostredím.

Auto si viete prenajať za napr. 20 EUR za 24 hodín užívania. No môžete si ho aj kúpiť, no už za 10 000 EUR.

Ok, tak teda autori, resp. organizácie kolektívnej správy, nebudú prenajímať všetky hudobné diela za 30 eurový ročný paušál, ale budete si ich môcť za 3000 EUR doživotne prenajať a púšťať vo všetkých svojich prevádzkach.

Rovnaká logika, rovnaká ekonomika. Rozdiel je v tom, že to už by ste brali vidle do rúk a do ulíc pri zachovaní tejto mentality.

Skúste sa doma zamyslieť nad tým, prečo Vám nerobí problém zaplatiť 200 EUR za program Windows alebo 50 EUR ročne za antivírusový program od ESET, no nedá Vám spávať uhradiť (nie jednému, ale miliónom autorom súčasne) 30 EUR za používanie celosvetovej hudobnej tvorby ročne v prevádzke.

Vážený pán Pavol, evidentne nepoznáte problematiku, čo Vám neprekáža v tom, aby ste šírili nezmysly o licencovaní Organizácií kolektívnej správy. Ochrana duševného vlastníctva, ktorej súčasťou je ochrana autorských práv je legitímnou normou, medzinárodne akceptovanou už od 19. storočia (1886, Bernská dohoda). Slovenská republika tieto právne normy realizuje na základe recipročných zmlúv so zahraničím, demontáž týchto noriem by bola namietaná na medzinárodnej úrovni.